Vantruba prežíva pekné obdobie. Uvedomuje si, že musí s pokorou tvrdo pracovať

Vantruba prežíva pekné obdobie. Uvedomuje si, že musí s pokorou tvrdo pracovať

Neubehol ani rok a z tretieho brankára sa stala jednotka. Devätnásťročný MARTIN VANTRUBA dostal po odchode Adama Jakubecha obrovskú príležitosť. Ako hovorí, v každom stretnutí musí dokázať, že na to má.

Momentálne prežívaš pekné obdobie?
"Áno. Je to pekné obdobie, keďže chytávam. Na niečo podobné som čakal celú mládežnícku kariéru. Užívam si to."

Pred rokom, keď sme spolu robili rozhovor, si bol v pozícií tretieho brankára. Dnes si jednotka. Ako to vnímaš?
"Je to pravda. Minulý rok som kryl chrbát Jakubechovi a Strapákovi. Vždy som sa snažil krok po kroku prebojovať vyššie. V zime sa mi to mierne podarilo, keď som nastupoval pravidelne za juniorku. Po odchode Strapa ma posunuli na lavičku. Prípravu som štartoval ako dvojka. Prestupom Adama prišla veľká príležitosť. Vo futbalovej kariére je podľa mňa rok krátka doba. Všeličo sa môže udiať, rovnako ako v mojom prípade."

Vtedy si mal v úmysle pre futbal zmeniť školu. Prišlo k tomu?
"Keď vyšiel náš rozhovor, bol som akurát v reprezentácií. Po návrate domov mi mamina zatrhla akúkoľvek zmenu, pretože pani riaditeľka vyhovela mojej žiadosti o individuálny študijný plán. Týmto by som sa jej chcel poďakovať, že mi to umožnila. Napriek tomu to nebolo jednoduché. Známky a učivo som musel dobiehať. Po každom tréningu som tak utekal do školy."

Ako si spomínal, s prestupom Adama sa ti naskytla veľká príležitosť. Odišiel však s ním aj tvoj vzor?
"Samozrejme. Adam bol dobrý kamarát. Keď som niečo potreboval, vždy mi pomohol. Posúval mi kopačky i rukavice. Dával rady, vedeli sme sa rozprávať o hocičom. Chcel by som sa mu aspoň trochu priblížiť. Aj po jeho odchode sme zostali v kontakte."

Aké pocity si prežíval pre svojím debutom?
"Už týždeň pred úvodným kolom s Michalovcami mi tréner prízvukoval, aby som bol pripravený. Nevedeli sme, čo bude s Adamom. Rozprávali sme sa o tom, sám povedal, že sa môže jeho situácia zo dňa na deň zmeniť. Snažil som sa do toho všetkého vžiť a predstaviť si, aké by to bolo, keby stojím v bráne. Takto nejako som sa chcel pripraviť."

Debut prišiel na pôde Podbrezovej. Takmer sa ti podarilo vychytať čisté konto. Tým, že bol prvý, je pre teba nezabudnuteľný?
"Jasné, stretnutie sa mi vryje do pamäti. Z môjho pohľadu ale nebol veľmi ťažký, pretože som tam nemal ťažké zákroky, skôr také na istotu. V lige ma však rozchytal. Mrzí ma inkasovaný gól v nadstavenom čase, no trafil ju naozaj dobre."

Deň pred výkopom si spal dobre?
"(Smiech). Do Podbrezovej sme cestovali o deň skôr, takže sme spali na hoteli. Bol som na izbe s Dominom Takáčom. Zaspal som dobre. Keď som sa zobudil, uvedomil si, že dnes je deň D. Hralo sa až večer, takže od rána sme len ležali. Nevedel som sa dočkať."

Práve Dominik Takáč, ktorý je o rok mladší, ti kryl niekoľko zápasov chrbát. Tvorili ste najmladšie duo v lige. Aké to bolo?
"Navzájom si pomáhame. Podobne ako Adam mne, aj ja sa snažím Dominikovi vo všetkom pomôcť. Som stále mladý, nemám toľko skúseností, neustále sa učím, takže nemôžem rozdávať rady. Myslím si, že sa dá na ňom stavať, pretože niektoré veci má veľmi dobré."

V letnej príprave si sa predstavil v každom súboji. Tušil si, že by mohla prísť takáto príležitosť?
„Tým, že sa Adam dostal na európsky šampionát, mi vlastne otvoril dvere do brány. Prvé stretnutia som chytal so Strapom, ktorému sa následne skončila zmluva. Samozrejme, že som sa tešil zo šancí. Je rozdiel, keď chytáte polčas a celý duel. Snažil som sa trénera presvedčiť, že by so mnou mohol v sezóne počítať."

V posledných rokoch odchovanci v bráne Spartaka príliš priestor nedostali. Cítiš o niečo väčšiu zodpovednosť na svojich pleciach?
"Určite si uvedomujem šancu, ktorú som dostal. Som za ňu nesmierne vďačný. Zodpovednosť cítim, nie je to len Spartak. Je to klub, na ktorého zápasy som sa odmalička chodil pozerať. Som Trnavčan, mám tu rodinu, kamarátov, všetko. Vnímam to ako záväzok, neurobiť chybu a odchytať dobrý duel."

Pred rokom si prízvukoval, že musíš zapracovať najmä na sile. Podarilo sa?
"Pred začiatkom prípravy s hlavným mužstvom sme na tom v klube pracovali a aj individuálne. Bolo mi jasné, že tréningy, aby som sa dostal na úroveň Adama či Strapa, mi k tomu stačiť nebudú. O to viac som zapracoval. Cítim sa lepšie, silnejšie. Zvládam veci, ktoré mi predtým nešli."

Aký je tréner Kamesch?
"Počas zápasov je veľmi impulzívny, čo som si všimol z lavičky. Na tréningu je úplne v pohode. Rozdelíme si úlohy a dbá na to, aby sme všetko robili dobre a v tempe. Nie je žiadny nervák. Dokáže nás však dostať pod prirodzený tlak. Vie, že aj z tribún na nás môžu ľudia kričať, takýmto spôsobom sa tieto situácie snaží simulovať. Myslím si, že máme dobrý vzťah. Vo všetkom, keď mohol, mi pomohol. Som za neho rád."

Prízvukoval ti niečo špeciálne po úvodných kolách?
"Obaja to berieme tak, že ideme od zápasu k zápasu. V každom musím dokázať, že na to mám. Nepozeráme sa čo bolo, ale na to, čo bude. Stále mám čo dokazovať."

Po zápasoch sa nebojíš sebakritiky. Znamená to, že si pred sebou uvedomuješ dlhú cestu?
"Presne tak. Po zápase s Podbrezovou som bol plný emócií, v rozhovore som vyslovil niekoľko viet typu: „myslím si, že som to zvládol dobre atď.“ To sú mierne namyslené vyjadrenia. Uvedomujem si, že musím byť nohami na zemi. Som taký, že radšej potichu a dobre, ako sa prehnane prezentovať."

Najviac si sa doteraz zapotil v druhom polčase proti Ružomberku. Také zápasy ti chutia?
"Nebol to vôbec jednoduchý súboj. Po zmene strán si domáci vypracovali množstvo šancí, my sme v podstate iba odkopávali a bránili. Na druhej strane, bola to nielen pre mňa, ale i celé mužstvo dobrá previerka. Pracovali sme dobre a spoločne vybojovali čisté konto."

K nemu ti dvakrát ochotne pomohol na bránkovej čiare Andrej Kadlec. Kúpil si mu niečo?
"(Úsmev). Ešte nie, ale naozaj ma podržal. Aj on má zásluhu na mojom prvom čistom konte v profesionálnej kariére."

Zakrátko na to si sa postavil do brány v najväčšom slovenskom derby. Vnímal si ho o niečo špeciálnejšie?
"Jednoznačne. Som Trnavčan, vždy sme boli rivali. Pred duelom mi písalo veľa známych, že sa chcú prísť pozrieť, či neviem zohnať lístky. Vnímal som to aj z tejto strany, o tento zápas bol veľký záujem. Cez týždeň som dal viac rozhovorov ako za celú kariéru (smiech). Snažil som sa ale najmä sústrediť iba na stretnutie. Na rozcvičke sme si aj s trénerom povedali, že je to normálny súboj. Nemám nič extra vymýšľať a chytať si to svoje."

Proti tebe stál o rok starší Dominik Greif. Podpichovali ste sa pred výkopom?
"My sa práve vôbec nepoznáme. Keďže je o rok starší, je v reprezentácií s Adamom Jakubechom. Nemal som teda príležitosť ho lepšie spoznať. Po zápase sme prehodili niekoľko slov."

Ako hodnotíš úvod sezóny zo strany Spartaka?
"Štart sme mali výborný. Škoda, že sa nám nepodarilo natiahnuť víťaznú sériu. Buďme realisti. Zo šiestich duelov vyhrať štyri, to nie je najhoršie."

Stále máš len devätnásť rokov. Napriek tomu, že si jednotka, zbieranie lôpt a pomôcok ťa neobchádza?
"(Smiech). Tie povinnosti najmladšieho hráča ma veru neobchádzajú. Pozícia jednotky v kabíne nič neznamená, veci nosím stále. Keď chýbajú lopty, tak ich zbieram. To neznášam."

Cítiš väčšiu motiváciu aj smerom k reprezentácií?
"Určite. Vnímam, že ak na to budem mať, nomináciu do dvadsať jednotky môžem dostať o dva roky. Teraz to nebude u mňa rovnaké ako minulý rok. S devätnástkou sme hrali kvalifikáciu, často som chodil na zrazy. Momentálne ma, pravdepodobne, čaká sem tam duel v dvadsiatke. Budem však robiť všetko preto, aby som sa dostal nielen tam, ale neskôr aj do U21."

Futbalové začiatky si absolvoval v pozícií útočníka. Kedy nastal zlom?
"V útoku som hrával spolu s bratom. On bol na jednom, ja na druhom krídle. Vytvorili sme „bratskú silu“. Neskôr som sa dostal do brány, keď sa nám zranil brankár. Niekoľko mesiacov som v nej zostal. Zaujímavé je, že som sa ale opäť vrátil do útoku. Nebavilo ma to tam už, a tak asi po týždni som bol späť v bráne, čo mi zostalo dodnes."

Takže futbal bol pre teba vždy číslo jeden?
"Samozrejme. Začínali sme v škôlke, neskôr v škole a následne na klubovej úrovni. Naháňali sme sa po Lokomotíve. Vďaka futbalu mám nevlastného otca, keďže bol mojím trénerom, spoznal sa s mojou maminou a dali sa dokopy (smiech)."

Brat Tomáš aktuálne bojuje v juniorke. Podporujete sa navzájom?
"Povzbudzujeme sa veľmi. Chodí na moje zápasy, ja na neho. Keď nemôžem, sledujem zostrihy. Neviem prečo, ale teraz sa nevie gólovo presadiť. Napriek tomu, že má množstvo šancí. Verím, že to zlomí."

Vnímaš už okolo seba klasickú „Vantrubamániu“?
"Áno. Ako som minulý rok začal prípravu s áčkom, ľudia ma začali viac spoznávať. V úvode aktuálnej sezóny to zosilnelo, pre mňa je to asi aj veľa. Je to však milé, pretože hráme nielen pre seba, ale aj ľudí a ich radosť."

Priateľka nežiarli na nové nápadníčky?
"(Smiech). Nemá dôvod. Nedávam jej k tomu podnet. V tomto smere je všetko v poriadku."

aktuálne na spartak.sk