Štefan Pekár by sa najradšej vrátil aj hneď, na tribúne trpí. Návrat nevie odhadnúť

Štefan Pekár by sa najradšej vrátil aj hneď, na tribúne trpí. Návrat nevie odhadnúť

Jedna z nových letných posíl andelov sa od úvodu sezóny ukazovala vo výbornom svetle. Bohužiaľ, po štyroch zápasoch odstavilo ŠTEFANA PEKÁRA nepríjemné zranenie. Aktuálne je šesť týždňov bez futbalu a svoj návrat nevie odhadnúť. Jeho stav sa síce zlepšuje, ale veľmi pomaly.

Po prestupe do malého Ríma si netajil veľkú radosť. Aké prežívaš momentálne pocity?
"Hneď ako prišlo k dohode, som sa veľmi tešil. Kabína bola od začiatku super, taktiež tréneri. V priebehu niekoľkých dní som sa tu cítil tak dobre, ako keby som tu už dlho. Všetko sa začalo výborne, rovnako nám vyšiel začiatok ligy. Škoda, že som si zahral len štyri stretnutia. Na ďalšie, zatiaľ, čakám."

Čo sa vlastne stalo?
"Cítil som bolesť medzi lopatkami. Magnetická rezonancia nakoniec ukázala posunutú platničku. Tlačí mi na nervový koreň, odkiaľ mi to vystreľuje do pravej ruky, ktorá ma bolela. Stav sa iba zhoršoval a po pohárovom zápase v Jacovciach som nemohol ďalej hrať."

Problémy si mal už skôr alebo bolesti prišli až po Jacovciach?
"Neviem, keď aj spätne premýšľam, tak si spomínam na jeden moment. Pri jednom hlavičkovom súboji ma tam trochu pichlo. Samozrejme, veľakrát sa v podobných situáciách stane, že vás niekde pichne, takže som tomu neprikladal veľkú váhu. Dokonca som bol v tom, že je to zo zlého spánku alebo ma ofúklo. Netušil som, že ide o niečo takéto. Keby áno, dalo by sa viacerým veciam predísť. Po vojne je však každý generál (úsmev). Po spomínanom dueli v Jacovciach som sa na druhý deň zobudil s veľkými bolesťami. Stále som si myslel, že pôjde o jednoduché zranenie a o týždeň, najviac dva, budem späť. Po magnetickej rezonancii mi bolo jasné, že dva týždne to teda nebudú."

Bez futbalu si takmer šesť týždňov. Čo všetko si za ten čas absolvoval?
"Po magnetickej rezonancii som šiel do Ružomberka, kde mi aplikovali ozón, teda takú zmes. Dosť mi to pomohlo, o polovicu stiahlo bolesť. Mohol som v pohode prespať či si oddýchnuť. Musím povedať, že sa to zlepšuje, ale veľmi pomaličky. Nie je to ten prípad, že ste o týždeň fit. Ako som spomenul, je to lepšie, môžem šoférovať i sedieť. Predtým som cítil čudnú bolesť. Sám neviem, kedy bolesti úplne ustúpia. Chcem začať cvičiť, čaká ma ale ešte jeden obstrek. Verím, že mi pomôže, aby som mohol spevňovať chrbtové svalstvo."

Kedy fanúšikovia uvidia Štefana Pekára opäť na trávniku?
"Vrátil by som sa aj hneď a išiel trénovať. Neviem, čo by sa ale stalo (smiech). Hovorím, čaká ma ten obstrek, po ktorom nebudem môcť robiť nič zhruba týždeň alebo dva. Následne to skúsim zaťažiť cvičením. Vôbec si netrúfnem odhadnúť dobu. Určite sa ale na návrat teším. Verím, že postavením v tabuľke a pozitívnymi výsledkami dokážeme presvedčiť ľudí, aby začali chodiť na štadión. Vonku sú fantastickí, doma chýbajú. Aj keď som nehral v Trnave, chodil som sa pozerať na jej zápasy iba pre atmosféru. Bol to úplne iný futbal. Teraz som tu ako hráč a oni nechodia. Verím, že sa to dá čo najskôr dokopy. Všetko sa deje pre niečo, dúfam, že sa nám bude dariť. Trnava je futbalové mesto. Má krásny štadión, ktorý si zaslúži, aby bol plný."

Určite nie je príjemné sledovať spoluhráčov iba z tribúny. Ako to vnímaš?
"Samozrejme, že ma to mrzí. V Ostrave som bol menej vyťažovaný, no stále trénoval. Vždy som bol pripravený hrať, bez problémov. Prídem do nového klubu, chcem pomôcť spoluhráčom, trénerom a zraním sa. Taký je futbal. Verím, že sa to čo najskôr otočí a všetko bude v poriadku."

Na druhej strane, aj keď nehráš, aktuálna séria víťazstiev ti v ťažkom období robí radosť, však?
"Jasné. V podstate sme stratili ťažké zápasy proti Slovanu, ktorý má kvalitný káder a rovnako Žilina. Podali sme ale dobrý výkon, neboli to jednoznačné prehry. Je výborné, že chalani začali opäť vyhrávať. Teší ma, že sa im darí. Či hrám alebo nie, chcem, aby sme boli stále na popredných priečkach. Dúfam, že to takto pôjde aj ďalej a Trnava bude šťastná."

Vďaka dobrým výsledkom si mal uľahčenú adaptáciu v novom prostredí?
"Určite. Nemôžem povedať nič zlé. Všetko je na vynikajúcej úrovni. Akurát ma mrzí moje zranenie. Môžem sa pozerať iba z tribúny, neustále ma to ťahá na ihrisko. Je dôležité, že vyhrávame."

Tvoj okamžitý prínos pre mužstvo ocenil tréner El Maestro. Bolo ťažké zvyknúť si na nový herný štýl?
"Samozrejme, že to nebolo jednoduché. Prídete do mužstva a o dva týždne vás čaká prvé kolo Fortuna ligy. Nezostávalo veľa času, snažil som sa počúvať. Príde mi to však normálne. Vedel som, čo odo mňa tréner chce. Vždy som bol a aj budem tímový hráč, pre tím urobím maximum. Podobne to bolo pri taktických veciach, robil som tak, aby som pomohol chalanom. Sčasti sa mi to darilo, aj keď nie všetko bolo ideálne. Ako som povedal, nebolo jednoduché, v priebehu týždňa, vžiť sa s novým kolektívom. V lete prišlo množstvo ofenzívnych hráčov ako Vakho či Marvin. Vznikla menšia rečová bariéra, pretože je iné kričať po slovensky a iné po anglicky. Našťastie, štart bol výborný. Na to, ako sa udiali veci rýchlo, som bol spokojný. Opakujem, mrzí ma, že ma zastavilo zranenie."

V kabíne aktuálne prevláda angličtina. Cítiš sa v tomto smere v pohode?
"S angličtinou nemám nejaký problém. Základy ovládam. Vôbec mi to neprekáža. Chalani sú výborní aj povahovo. S týmto nemáme žiadne problémy. Sme dobrá partia. Keď sa na to pozriem celkovo, Slováci sú takí, že zahraničné posily nemajú medzi nich problém zapadnúť. Základom je, aby fungovala kabína. Potom môžeme vyhrávať a dosahovať veľké výsledky."

Posledný polrok si strávil v Ostrave. Česi sú v prijímaní cudzincov medzi seba iní?
"Ani nie, že iní. Každý máme svoju náturu. Oni si svoje miesta strážia. Nehovorím, že sme boli zlá partia, chalani tam boli super. Všetko fungovalo. Od nás sú však odlišní. Sami zahraniční hráči povedia, že sa na Slovensku dokážu do kabíny rýchlejšie adaptovať ako inde."

Takže v Česku doslova platí, že legionár musí byť o triedu lepší ako domáci hráč?
"Mal by byť. Česi si zahraničného hráča len tak medzi seba nepustia. Nie to ale žiadny extrém. V tomto sme väčší dobráci. Na Slovensku sa zahraničným hráčom páči viac."

Zo všeobecného hľadiska hodnotíš angažmán v Baníku pozitívne?
"Všetko sa deje pre niečo. Za pôsobenie v Ostrave som rád. Všetko okolo, diváci, postup, to bolo famózne. Na posledný duel druhej ligy prišlo štrnásťtisíc divákov. Verím, že rovnaké číslo padne u nás. Čakal som, že budem vyťažovaný viac, preto ma vlastne do klubu chceli. Neľutujem nič. Baník je veľký klub. Teraz sa teším, že som v Trnave. Fanúšikovia sú viac-menej spriaznení, takže sa teším, že nenadávali, z ktorého klubu som prestúpil (smiech). Vyskúšal som si českú ligu, neskôr prišlo k obmene kádra. Každý tréner má svojich hráčov. Volil som radšej presun do Spartaka. Už predtým ma to sem ťahalo, takže nebolo nad čím váhať. Malo to tak byť."

V priebehu polroka si odohral len osem zápasov. Prečo?
"Predtým tam bol tréner Petržela, ktorý je asi známy (smiech), ale nebudem na nikoho hovoriť nič v zlom. Ponúkli mi možnosť za nich hrať, no čakal som niečo iné. Najmä z hľadiska herného vyťaženia. Futbal prináša niekedy i takéto veci. Neskôr sa zmenil tréner, prišlo množstvo hráčov, čo je normálne. Tým pádom niekto musel odísť, vtedy sa ozvala Trnava, ktorú som privítal. Nechcel som zostať niekde, kde nebudem hrať."

Ako si zvládol prechod z Ostravy do Trnavy?
"Ostrava je síce väčšia, ale Trnava krajšia. Slovenský Rím sa mi páči. Som Slovák a doma. Cítim sa tu určite lepšie (úsmev)."

Vnímaš to ako paradox, že po niekoľkých rokoch si sa dočkal vytúženého prestupu do Trnavy a po štyroch dueloch prišlo zranenie?
"Neviem. Keď nad tým premýšľam, ťažko si to vysvetliť. Všetko bolo rýchle, začiatok krásny. Každý máme nejaké sny. Ten môj by sa splnil, keby vyhráme v Trnave titul. Nepodarilo sa to veľa rokov, snívať môžem (úsmev). Teraz to však nie je reálna téma. Niečo takéto môžeme rozoberať možno po základnej časti, keď uvidíme tabuľku. V úvode som bol šťastný, k futbalu ale patria i zranenia. Nespravím nič. Žiaľ, stalo sa. Musím sa dať dokopy a vrátiť silnejší. Chcem pomôcť chalanom. Verím, že spolu dosiahneme ďalšie, pozitívne výsledky."

Na záver trochu na veselú nôtu. Zranenie má aj výhodu. Všetok voľný čas tak môžeš venovať synčekovi s manželkou.
"Prvé dva týždne som bol na tom tak, že sa oni venovali mne. Manželka mala doma druhé dieťa (smiech). Len som ležal a oddychoval, pretože ma to veľmi bolelo. Musím byť opatrný, aj doktor ma upozornil, aby som v predklone nezdvíhal ťažké veci. So svojim synom sa nemôžem blázniť ako keby som zdravý."

aktuálne na spartak.sk