Pred 25 rokmi zomrel Anton Malatinský

Pred 25 rokmi zomrel Anton Malatinský

V piatok 1. decembra si futbaloví priaznivci nielen v Trnave, ale minimálne i na celom Slovensku pripomenú 25 rokov od úmrtia jednej z najvýznamnejších a najúspešnejších osobností futbalu pod Tatrami – trénera Antona Malatinského.

O 8:00 h bude v kaplnke ŠAM za neho slúžená sv. omša a po nej sa na Novom cintoríne, ul. T. Vansovej (o 9:15 h) uskutoční na mieste jeho večného odpočinku pietna spomienka zástupcov FC Spartak, fanklubu Bíli Andeli ako aj trnavských priaznivcov. Na záver spomienky je na 17. hodinu naplánované spomienkové stretnutie pri soche A. Malatinského na prekrytej pešej zóne na rohu štadióna. To všetko za prítomnosti klubových zástupcov, pozvané sú aj klubové legendy z majstrovského obdobia Valér Švec, Jozef Štibrányi, Stanislav Jarábek, Alojz Fandel, Jozef Adamec, František Kozinka, Dušan Keketi a ďalší a, samozrejme, aj jeho syn Dušan s rodinou.

Počas spomienky sa prihovorí za fanúšikov Mikuláš Rožňák, za hráčov vtedajší kapitán andelov Šabla Jarábek. Všetko za tónov Il Silenzia.

Klub pozýva všetkých fanúšikov spomenúť si spoločne na veľkú legendu československého a trnavského futbalu, ktorá ako tréner získala so Spartakom tri majstrovské tituly (1968, 1972 a 1973), v Československom pohári jeho tím triumfoval dvakrát (1967 a 1975) a v Stredoeurópskom pohári raz (1967).

Rodák z Trnavy (nar. 15. januára 1920) začínal v Rapide, neskôr hrával aj za ŠK Bratislava, s ktorým získal dva tituly majstra (1950 a 1951). V lige zohral 219 zápasov a dal 79 gólov (z toho za Trnavu 195/64). Bol výborným strelcom a dirigentom, skvelým technikom. Šesťkrát reprezentoval Slovensko a desaťkrát po vojne ČSR, bol aj na MS 1954 vo Švajčiarsku. Už ako prvoligový hráč trénoval trnavských dorastencov (spoločne s Jozefom Markom) a v roku 1948 sa ich chlapci stali majstrami republiky. Zranenie kolena ho v roku 1956 definitívne prinútilo vzdať sa aktívnej hráčskej činnosti. Začal sa naplno venovať trénerstvu. Napriek pôsobeniam v zahraničí patrí medzi rekordérov v počte odkaučovaných ligových zápasov medzi slovenskými kormidelníkmi. Na lavičke viedol svojich zverencov v 538 stretnutiach. Trnavu viedol ako tréner v prvej lige plných 16 sezón (prvé štyri: 1948, 1949, 1950 a 1956 ako hrajúci tréner) a pokojne ho tak možno nazvať akýmsi trnavským Alexom Fergusonom.

Neustálym štúdiom zahraničnej literatúry a jej prenášaním do praxe v trnavských podmienkach predstihol o desaťročie vývoj najpopulárnejšej hry v bývalom Česko-Slovensku. Trnava bola jeho zásluhou päť rokov hlavným mestom futbalu u nás (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) a za sebou nechala aj také populárne kluby ako boli pražské Sparta a Dukla, bratislavský Slovan, či ostravský Baník. Malatinského „bílí andeli” počas úspešnej sedemročnice vyhrali SEP (1967), dva razy ČS. (1967, 1971) a raz Slovenský pohár (1971), spomínaných päť titulov, hrali v semifinále PEM (1969) proti Ajaxu Amsterdam a dva razy aj vo štvrťfinále európskych šampiónov (1973 – Derby County a 1974 – Dózsa Újpest). Svojmu mužstvu vštepil takú disciplínu a futbalovú zodpovednosť, že bolo úspešné aj v jeho neprítomnosti, keď ako tréner pôsobil v Rakúsku (Admira Wacker Wien, St. Pölten) a Holandsku (ADO Den Haag). S odstupom času možno smelo tvrdiť, že ak by bol v Spartaku po zisku prvého titulu zostal, bola by Trnava vo finále PEM a mala by minimálne o jednu majstrovskú hviezdičku viac. V tom čase dokonca známy anglický novinár Eric Batty napísal v jednom z londýnskych denníkov, že pod vedením Malatinského by bola Trnava majstrom desať rokov za sebou.

Keď sa v malom Ríme rozhodli 14. 1. 1998 pomenovať futbalový štadión Spartaka menom najvýznamnejšej osobnosti z histórie futbalu v meste, voľba padla jednoznačne na Antona Malatinského. Úspešný hráč, reprezentant a hlavne tréner bol skvelým pedagógom i psychológom, ktorý dokázal nielen vyhľadávať talenty a sformovať z nich majstrovské mužstvo, ale pri svojej práci nepotreboval žiadneho asistenta. Trnavský futbalový mág, ktorého familiárne volali Toni-báči, zomrel 1. decembra 1992. Po jeho smrti sa mu dostalo zaslúženého ocenenia aj od mesta. Stal sa Trnavčanom 20. storočia in memoriam. Na novom štadióne je od 19. augusta 2016 za severnou tribúnou umiestnená aj socha tohto velikána futbalu zo slovenského Ríma.

Autor: Mikuláš Rožňák

aktuálne na spartak.sk