Nestor El Maestro: Ľudia si tento veľkolepý úspech uvedomia o niekoľko rokov

Nestor El Maestro: Ľudia si tento veľkolepý úspech uvedomia o niekoľko rokov

V marci oslávil ešte len tridsiate piate narodeniny. Na lavičke Spartaka prežil snovú premiéru v pozícii hlavného trénera. Svojou charizmou i pokorou si získal srdcia ľudí po celom meste. NESTOR EL MAESTRO napísal so svojim mužstvom neuveriteľný príbeh. Jeho čerešničkou na povestnej torte je majstrovská trofej po 45 rokoch.

Aký bol týždeň pred kľúčovým súbojom s Dunajskou Stredou?
"Vždy sa snažím vidieť veľké veci. Tie sú ale náročné. Vo futbale žije každý od jedného týždňa k ďalšiemu. Ako príklad môžem uviesť duel pod Čebraťom, ktorý sa skončil 0:0. Snažil som sa udržať atmosféru vo vnútri tímu. Museli sme zostať pokojní a vlastne normálni. Fajn, nebol to náš najlepší súboj v sezóne, ale viem, že v Ružomberku je náročné skórovať. Videli sme to posledný týždeň, keď sa nepresadil proti ním ani Slovan. Nie je to tým, že by sme my či belasí boli zlí. Jednoducho na pôde Ružomberka je náročné streliť gól.

V mojej mysli som mal veľké predstavy. Vedel som, že Dunajská Streda je seriózny tím. Koniec koncov, celú sezónu to dokazuje. Vedel som i to, že nemôžu vyhrať všetky stretnutia v nadstavbovej časti. Chcel som, aby ľudia zostali pokojní. Nie je to ale ľahké. Pre všetkých bola podobná situácia nová. Povedal som stokrát – mať šesť kôl pred koncom náskok desať bodov, nie je šanca, budeme majstri. Alebo sedem bodov tri kolá pred finišom, takéto postavenie nemôžete stratiť. Týždeň bol dlhý. Pripravovali sme sa rovnakým štýlom ako počas celého ročníka."

Mali ste v sezóne vôbec pochybnosti o tom, že by nakoniec Spartak nedosiahol na vysnený titul?
"Nie, nemal. Viem, že som nový a neskúsený tréner. Niekedy, keď dostanem otázky priamo po zápase, poviem viac akoby som mal. Špeciálne vtedy, keď som veľmi sklamaný. Ako napríklad po prehre so Slovanom na penalty. Tiež v eufórii z víťazstva, ako po výhre majstrovskej trofeje. Musím sa naučiť kontrolovať. Povedať iba to, čo mám. Aktuálne som spokojný a objektívny. Myslím si, že nie je nič arogantné na tom, keď na 100 % verím, že budeme majstri. Počas roka som bol opatrný, sem tam klesol v mysli, zostal mierne nervózny. Poznám svoje mužstvo. Poznám futbal. Po vstupe do druhej časti sezóny, resp. víťazstve v Trenčíne, som začal veľmi, veľmi veriť, že tento rok budeme úspešní."

Zápas proti Dunajskej Strede bol poriadne vybičovaný. Podobnú pätnásťminútovku sme v tomto ročníku snáď nevideli. Aké myšlienky vám naskakovali v hlave?
"Vždy pôjde o veľmi emotívny duel. Neočakával som, že by Dunajská prišla hrať odovzdane. Musíme jej dať kredit, pretože od začiatku ukázali, že sú extrémne motivovaní. Chceli vyhrať za každú cenu. Rovnako ako my. V takýchto súbojoch má výhodu tím, ktorý si udrží chladnú hlavu, dokáže sa kontrolovať a hrá inteligentne. Profitovali sme z hráčov ako sú Pehlivan či Godál. Presne vedia, ako udržať všetko na uzde. Odštartovali sme perfektne. Vlasko urobil to, čo sme chceli. Ukázal, prečo bol na ihrisku napriek tomu, že jeho stav nebol stopercentný. Poslal neuveriteľnú prihrávku, ktorá rozhodla o zápase. Vedeli sme, že po fyzickej stránke nás čaká nesmierne náročné stretnutie. Aj z toho dôvodu sme vôbec po prvý raz nastúpili v strede poľa s Tóthom, Pehlivanom a Slobodom. Tóth bránil fantasticky. Odviedol vynikajúcu prácu. Červené karty úplne zmenili vývoj.

Je veľmi zvláštne hrať desiati proti deviatim. Podľa mňa sme sa s tým popasovali veľmi dobre. Urobilo ma šťastným, že môj tím zostal inteligentný a za druhým gólom sa nezabíjal. Poznáme náš koncept. Vieme, že keď vyhrávame 1:0 proti tímu, ktorý nám v piatich dueloch strelil jeden gól, cítime sa pohodlne. Mohlo sa to skončiť i jedným presným zásahom. Neboli sme tak aktívni. Ak by prišla, nedajbože, nejaká chyba, zostali by sme v pohode. Rovnako ako po druhom góle. Už sme len čakali na koniec a veľkú oslavu."

Paradoxne, namiesto Kadleca rozhodca nesprávne vylúčil Čanturišviliho. Videli ste v tom nakoniec výhodu, že zostal na ihrisku pravý obranca?
"Priznám sa, že som nevidel nič z toho, čo sa udialo. Všetko sa zbehlo na druhej strane ihriska. Okolo bolo veľa hráčov. Len som veril, že nevznikne žiadny veľký škandál a zápas dohráme. V hlave som si prehrával, ako máme všetko pod kontrolou. Hovoril som si: „Prosím, len to dohrajme. Nedávajte červenú nám ani im. Poďme hrať. Vyhráme.“ Stalo sa, čo sa stalo. Ak mám byť úprimný, Dunajská Streda si zaslúžila minimálne jedno ďalšie vylúčenie. V tej chvíli by to však bolo šialené. Som šťastný, že okrem situácie s Kadlecom zostali chalani rozumní."

Vnímali ste symboliku čísel tohto súboja?
"Čo máš na mysli?"

Hralo sa 5.5. o piatej hodine. Majstrovskú pečať po 45 rokoch pridal hráč s číslom štyridsaťpäť na drese.
"(Úsmev). Počujem to prvýkrát. Znie to veľmi zaujímavo. Nie som ale veľký fanúšik Da Vinciho kódu a podobných konšpirácií. Som si však istý, že veľa ľudí z toho malo zábavu."

Užili ste si oslavy poriadne?
"Cítil som, ani nie eufóriu, ale obrovskú úľavu. Následne nesmiernu hrdosť a veľkú vďaku hráčom. Každému jednému z nich. Moja reakcia bola trochu ženská. Chcel som sa vyhnúť plakaniu, ale nepodarilo sa mi to úplne. Trochu mi vybehli slzy. Našťastie, nebolo to až také zlé (smiech). Spontánna reakcia fanúšikov priamo na trávniku a v meste bola neuveriteľná. Naozaj to vo mne veľa zanechalo. Keď som videl tú emóciu a uvedomil si, čo titul pre ľudí v Trnave znamená, dojalo ma to. Očakával som veľkú oslavu, ale čo sa stalo v sobotu, prekonalo všetky moje očakávania (úsmev)."

Celkovo ste zostali až príliš pokojný na to, ako veľmi ste dávali počas sezóny najavo emócie. Alebo to za vás tentoraz urobili hráči?
"Nebol to typ takého zápasu. Vedel som, že 1:0 je v poriadku. Poznám môj tím. Sme najstabilnejší v lige. Dokážeme odohrať deväťdesiat minút bez chyby. Necítil som strach, že Dunajská Streda skóruje. Samozrejme, ako všetci, tiež aj ja som čakal na druhý gól. Keď prišiel, bolo mi jasné, že sa liga skončila. Na nejaké reakcie nebol čas. Päť sekúnd po záverečnom hvizde som mal všade okolo seba množstvo ľudí. Každý reagoval spontánne. Bol som šťastný ako každý. Priznám sa, že som z toho všetkého mal miernu hmlu pred očami. Veľa si nepamätám. Ľudia ma vyhadzovali do vzduchu, bozkávali, objímali. Šiel som do šatne čakať hráčov. Oslavoval som snáď s každým. Viem, že som dával rozhovor. Neviem, čo som ani povedal. Šialené..."

Pripomeniem vám vaše slová. Rozbili sme ligu a nemali konkurenciu.
"Na druhý deň som si ich prečítal. Dúfam, že ľudia nebudú tak negatívni a pochopia ako som to myslel. Opakujem, nie som najskúsenejší človek na svete. Po takomto zápase som nebol úplne pod kontrolou. Niektoré veci by som povedal aj teraz, pretože sú pravdivé. Iné by som držal v sebe. Napríklad o konkurencii. Každý súboj bol pre nás veľmi ťažký, takže sme konkurenciu určite mali. Len v tabuľke to tak nevyzeralo. Stále sú pred nami dve náročné stretnutia. Dominovali sme, dokázali si stále udržiavať náskok dvoch a viac zápasov."

Aké bolo ráno na druhý deň?
"Spal som na štadióne, pretože som nemohol nájsť kľúče od bytu. Na moje prekvapenie, nespal som tam sám (smiech). Neviem, niekedy v nedeľu ráno sme si s Pavlom Kameschom (tréner brankárov, pozn. red.) dali dve alebo tri kávy. Veľmi fajn sa rozprávali a čakali, kým nám klesne alkohol, aby sme mohli šoférovať domov. Je to skvelé. V utorok na zraze chalani v šatni spomínali na fanúšikov, oslavy a koľko zábavných príhod počas predchádzajúcich dní zažili. Viem, že niektorí oslavovali aj po víkende, ale to je v poriadku (úsmev). V nedeľu poobede som šiel domov a strávil kvalitný čas s rodinou. Nerobil som nič špeciálne. Oddýchol si a užíval."

V pondelok ste mali voľno. Na ďalší deň poobedňajší tréning. Prišli všetci hráči, zvládli to?
"Všetci prišli. Nemôžem však povedať, že všetci vyzerali dobre. Odtrénovali sme, ale tréning taktiež nevyzeral dobre (smiech). Dúfam, že od stredy budeme opäť trénovať seriózne. Musíme byť profesionálni. Liga ako súťaž sa pre nás skončila, áno. Ale musíme mať rešpekt pre každé mužstvo. Pre viacero z nich sa hrá ešte o veľa. Chceme odohrať dva špeciálne duely, no bude to komplikované. Chalani, rovnako ako aj ja, žijeme pre súťaž, boj. Uvidíme, ako to dopadne. Pripravíme sa."

Mohla byť vaša premiérová sezóna v pozícii hlavného trénera vôbec krajšia? Predstavovali ste si niečo podobné?
"Nie. Keď som prichádzal, motivácia bola ukázať, že ako hlavný tréner budem úspešný. Dúfal som v dobrú a stabilnú sezónu. Veril som v určitý progres našej hry. Každý má sny i fantáziu. Snívam o veľkých veciach. Rovnako tak som sníval o titule s Trnavou. Realisticky som ale naozaj veril tomu, čo som povedal v úvode sezóny. Vyhrať majstrovskú trofej v tejto sezóne je utópia. Jednoducho nemožné. Napriek tomu (úsmev), deň za dňom, zápas od zápasu sme boli silnejší. Keď prišla šanca, chytili sme sa jej."

Nemrzí vás, že je táto pekná sezóna na konci?
"Už naozaj potrebujem dovolenku (smiech). Pracoval som veľa. Ale tak pracujem vždy, v tom problém nie je. Keď však bojujete o niečo veľké, o sny, cítite akúsi zodpovednosť. K všetkému – hráčom, klubu, ľuďom. To je trochu unavujúce. Nie je to o práci. Ide o tlak. Momentálne necítim nič na svojich ramenách. Cítim sa fantasticky. Veľmi sa teším na koniec sezóny. Verím, že nás čaká ďalšia krásna oslava počas stretnutia s Trenčínom. Následne si užijem čas s rodinou."

Hovorí sa, že keď obetujete futbalu všetko, postupom rokov vám to vráti. Po príchode do Trnavy ste odovzdali všetky sily – príchody hráčov, nový herný štýl, adaptácia v novom prostredí či učenie slovenčiny.
"Neviem. Futbal vie byť veľmi neférový. V predchádzajúcich rokoch som to pocítil niekoľkokrát. V aktuálnej sezóne pracovalo všetko v náš prospech. Futbal je tímový šport i pre trénera, takže som nepracoval sám. Bez správnej podpory klubu by sme nič nezískali. K tomu sa pridalo pozitívne vedenie mužstva. Spomeniem, čo som povedal – majstri sme všetci. Od majiteľa, prezidenta, cez generálneho manažéra, hráčov a tiež ľudí v klube. Každý pre to urobil všetko. Dokázali sme to spolu. Všetci boli dôležití."

Zhodneme sa, že sa vám podarilo dať dokopy okrem výborných futbalistov rovnako výborných ľudí?
"Charakter hráčov je veľmi dôležitý. Snažili sme sa o nich získať čo najviac informácií. Jednou z nich bolo práve to, akí sú ľudia. Nejde o jednoduchú vec. Všetko je iba z počutia. S naozajstnou osobnosťou sa stretnete až v kabíne. Mali sme, samozrejme, šťastie. Chalani, ktorí prišli, sú fantastickí ľudia. Akási dynamika v tíme je pre trénera nesmierne dôležitá. Túto sezónu som, v tom čo sa vybudovalo, riskoval. Sú tu veľké charaktery. Veľa hráčov, ktorí sú skúsení a vo futbale toho zažili viac ako dosť. Môže to však byť výhoda ako v našom prípade, keďže všetko fungovalo. Napriek tomu ide pre trénera o nebezpečnú vec. Je jednoduchšie trénovať futbalistov do 20 či 21 rokov. Nad hráčmi s veľkým charakterom môžete rýchlo stratiť kontrolu. U nás išlo o rozhodujúci bod úspechu, pretože každý ťahal za jeden povraz."

Všeobecne platí, že len veľké mužstvá dokážu získať majstrovskú trofej niekoľko kôl pred koncom sezóny. Spartak ju oslávil dve kolá do konca. Je to znak akejsi veľkosti?
"Tento rok sme najväčší, samozrejme. Neočakával som, že to bude tak dominantné. Na začiatku sezóny, opakujem, som na titul nemyslel. Dúfal som, že môžeme skončiť štvrtí, možno tretí. V druhej polovici ročníka, pri náskoku deviatich bodov, som začal kalkulovať. Presnejšie, koľko bodov budeme asi potrebovať, aby sme mali šancu osláviť pred koncom sezóny titul. My sme ale boli tak stabilní a dominantní, že náskok sa nám podarilo navýšiť na desať bodov. Nič podobné som neočakával. To je výborné."

So svojimi hráčmi ste ovládli premiérový ročník, v ktorom sa hralo systémom play-off. Niekoľkokrát ste povedali, že je nudný. Platí to stále?
"Pri slove nudný musím byť opatrný. Je veľmi drahé (úsmev). Nemyslel som to v zlom. Minulý rok som pracoval v rakúskej lige, kde sa hrá štyrikrát proti rovnakému súperovi. Nebudem klamať, to je pre mňa nudné. Pripravovať sa na tretí alebo štvrtý súboj proti Dunajskej Strede? Ide o monotónnosť. Veľa sa nezmení. Rozumiem ale dôvodu, prečo veľa menších krajín hrá teraz s play-off systémom. Neviem či je to viac alebo menej zaujímavé. Tento rok bol nezaujímavý, pretože liga sa skončila na začiatku mája. Myslím si, že Trnave by svedčal starý systém, v ktorom by sme boli majstrami o niečo skôr. Som však veľmi spokojný. Je tu ešte jedna vec, ktorú všetci vyslovili – Spartak bude mať v nadstavbovej časti veľké problémy. Nemali sme (úsmev)."

Čiernou škvrnou na tom všetkom zostáva takmer žiadny rešpekt od súperov? Vy sám ste im ho počas celej sezóny pravidelne vyslovovali.
"Ani nie. Neberiem to osobne. Po zápase s Dunajskou Stredou nám na tlačovej konferencii Marco Rossi zablahoželal k majstrovskej trofeji. Ukázal, že je gentleman. Minulý týždeň som, ako všetci tréneri, hlasoval za trénera, resp. hráča roka. Svoj hlas som dal Marcovi Rossimu. Som objektívny. Pre mňa futbal nie je osobný. Chcem vyhrať, Marco taktiež, každý tréner v lige. V priebehu deväťdesiatich minút sa nemám na ihrisku rád s nikým. Po Trnave ale urobila najväčší progres práve Dunajská. Ten je pre mňa v trénerskej kariére najdôležitejší. Po nás majú za sebou najstabilnejšiu sezónu futbalisti zo Žitného ostrova. Z objektívnych príčin môj hlas putoval Rossimu. Je to tréner sezóny. Nemám s tým problém."

Zo všeobecného hľadiska. V prvej sezóne v pozícii hlavného trénera ste azda zažili všetko. Počnúc vzostupmi i malými pádmi, končiac pokutou či trestom. Čo si z toho všetkého odnášate?
"Obrovské skúsenosti. Vo všetkom. Ako hovoríš, vzostupy, pády, veľmi veľa dobrých rozhodnutí. Je mi jasné, že som urobil aj chyby. Čoskoro bude analýza toho, čo sa tento rok v Trnave vlastne stalo. Od stratégie, cez rozvoj či hráčov. Tomu ale rozumiem, pretože som to robil miliónkrát. Keď chcete vyhrať ligu, musíte ukázať oveľa viac. Je veľmi ťažké porozumieť ako veľkolepý a senzačný je tento výsledok. Myslím, že ľudia si toto všetko uvedomia až o niekoľko rokov neskôr."

aktuálne na spartak.sk