Gombala musel po návrate z Anglicka zača od nuly, Trnava si získala jeho priazeň

Gombala musel po návrate z Anglicka zača od nuly, Trnava si získala jeho priazeň

V pätnástich rokoch sa mu naskytla príležitos, o akej sníva väčšina jeho rovesníkov. Dnes by však podobný krok neurobil. Po návrate z Anglicka pocítil tvrdú, slovenskú realitu. Začal od nuly a dnes je kapitánom trnavskej juniorky v tretej lige. V rozsiahlom rozhovore s JÚLIUSOM GOMBALOM sa dočítate napríklad to, ako vníma svoje mládežnícke časy, či niečo žutuje, ale i jeho pohžad na aktuálnu situáciu v béčku Spartaka.

Takmer desa rokov si pôsobil v štrukturách Dukly Banská Bystrica. Ako si spomínaš na svoje začiatky?
"V tom čase mala Dukla úplne iné meno ako teraz. Pamätám si, ako som chodil na zápasy UEFA, napríklad proti Benfice. S aktuálnou situáciou sa to nedá porovna. Z Bystrice som odišiel v pätnástich rokoch do Anglicka. Už vtedy sa to začalo kazi, ahali z posledného."

Banská Bystrica vychovala viacero výborných futbalistov. Mrzí a, ako tam futbal nakoniec dopadol?
"Určite, je to smutné. Futbalisti tam mali vežké zázemie a výborné podmienky. Fungovali sme pod dobrými trénermi. Veci išli tak, ako sa na zdravý klub patrí. ažko poveda, prečo sa to nakoniec takto vyvinulo."

Ako si spomenul vyššie, v pätnástich si odišiel do akadémie Birminghamu City. Ako k tomu prišlo?
"Po jednom zápase za národný tím ma s touto ponukou oslovil môj bývalý agent Emil Kovarovič. Ako mladý hráč som, samozrejme, neváhal. Prišiel som tam v piatok, na ďalší deň mal by zápas a v nedežu cesta domov. V priebehu troch dní si ma chceli pozrie. Zhodou náhod bolo zlé počasie, vežmi snežilo. Absolvovali sme jeden tréning na umelej tráve. V rámci neho sa hral zápas, po ktorom mali o mňa eminentný záujem. Bol to pre mňa príjemný šok, neprišlo mi, že by som robil niečo iné ako ostatní. Všetko však zapadlo dokopy, zohralo v tom rolu aj šastie."

Z trojdňovej skúšky vzišiel teda trojročný angažmán?
"Presne tak. Ďalej to funguje štýlom, že mladí hráči podpíšu mládežnícky kontrakt. Až po dovŕšení osemnástich rokov sa presúvajú buď do béčka alebo áčka. Následne vedenie rozhodne, kto z nich dostane profesionálny kontrakt. Také šastie som už nemal. Z nášho tímu dostali podobné privilégium iba dvaja hráči. V tej dobe sa menili majitelia, jedného z nich zavreli pre daňové podvody. Aj preto je Birmingham dnes na tom tak, ako je. Opustil nás i manažér akadémie. Možno, keby klub normálne funguje, podarí sa mi získa zmluvu na ďalší rok. Nestalo sa a vrátil som sa na Slovensko."

Svoje kroky si nasmeroval opä do Banskej Bystrice?
"Nie. V tom čase už hráčom neplatili peniaze aj polroka. Tím hral Corgoň ligu a prechádzal si vežmi zlým obdobím. Dohodol som sa s Podbrezovou, ktorá hrala druhú ligu. Mali ambíciu postúpi. Trénoval som dokonca s áčkom. Môj vek mi dovožoval nastupova i za starší dorast."

Vráme sa ešte k Birminghamu. Aké podmienky si tam našiel?
"Také, ktoré sa nedajú porovna so Slovenskom. Prišiel som a mal k dispozícií všetko – stravu či bývanie. Bývali sme spolu s Jakubom Hroncom u jednej pani. Fantasticky sa o nás starala. Na jednej strane bolo fajn, že som mal pri sebe Slováka, ale na druhej ani nie. Tým, že sme boli dvaja, nenaučil som sa tak dobre po anglicky. Prvý rok som skoro vôbec nerozprával, všetko som riešil cez Jakuba. Nesnažil som sa ju teda rozvíja."

Lepší angažmán nevyšiel nielen tebe, ale aj jemu. Keď sa za tým všetkým obzrieš, čo a najviac mrzí?
"ažko poveda. Robil som, čo som mohol. Nebolo tam niečo, pričom by som si povedal, že sa to dalo urobi aj inak. Bolo nás desa, z ktorých len dvaja dostali profesionálne zmluvy. Nebolo to tak, že z tých všetkých sme ju nedostali len my dvaja. Rozhodujú i sympatie a šastie, že práve na vás ukáže tréner."

Talentovaní mladíci bežne odchádzajú do zahraničia skoro. Urobil by si opä takýto krok?
"Z vlastnej skúsenosti môžem poveda, že nie. Slováci sú, žiaž, takí, že vám dávajú pocíti zahraničný angažmán. Po návrate som riešil aj Duklu. Povedali mi, aby som sa vrátil do Anglicka, kam som od nich odišiel. Môj odchod mi dávali pocíti. Odchádza v pätnástich rokoch je vežmi skoro. Dos som sa natrápil, nikoho nepoznal a skoro vôbec som nevedel komunikova. Áno, je pravda, že mi dali všetko potrebné. Prakticky nič okrem futbalu sme nemuseli rieši. Pri takomto bezstarostnom živote spohodlniete. Upísal som sa Podbrezovej, kde mi to nevyšlo. Tá situácia sa so mnou vliekla dlho."

Keby sa rozhodneš neprija ponuku na odchod, zmenilo by sa niečo?
"Neviem. Dokončil by som mládežnícky vek, až po dorast, v Bystrici a možno v dvadsiatich rokoch by ma zobrali napríklad do Sparty Praha. Vtedy by sa určite moja kariéry vyvíjala inak. V podobnej situácií je aj Kubo Hronec. Rok bol v Bulharsku, vrátil sa a teraz oblieka dres Petržalky. Chalani, ktorí s nami hrali v Birminghame, sa taktiež nedokázali výraznejšie presadi. Jedine Nathan Redmond je v Southamptone a Jack Butland zastáva pozíciu jednotky v Stoke City. Na jednej strane sú všetci ohúrení, že ste v Anglicku, ale mne to nevyšlo. Hranica medzi úspechom a neúspechom je v tomto prípade naozaj tenká. Keď to nevyjde, musíte si hžada klub, prakticky zača od nuly."

Juniorka Spartaka nedávno nastúpila proti proti West Ham United B. Po siedmich rokoch si sa tak stretol s Terrym Westleym, tvojim niekdajším trénerom. Aké to bolo?
"(Úsmev). Hneď si ma pamätal, dokonca aj môjho ocina, s ktorým prehodil pár slov na tribúne. Najprv som nevedel, že je tu. Až neskôr som sa dočítal na spartakovskej stránke, že spolu s tímom pricestoval i Terry. Trénovali na Slavii, kde sme sa stretli. Bolo to vežmi príjemné stretnutie. Zaujímalo ma, prečo odišiel z Birminghamu, jeho napríklad to, ako sa mi darí."

Dá sa poveda, že mᚠna Birmingham ažké srdce?
"Vôbec. Nemám ma prečo. Bolo to moje rozhodnutie. Nikto ma do toho netlačil, nemusel som tam ís. Chcel som si to vyskúša. Neverím, že by niekto v pätnástich rokoch odmietol takú ponuku. Cítim len menšiu ranu. Po návrate sa to zlomilo tak, že začínam od nuly a znova si budujem svoju kariéru."

Počas svojej kariéry si mal možnos oblieka aj najcennejší dres, ale iba po U17. Prečo?
"Každý futbalista či celkovo športovec, ktorý reprezentuje svoju krajinu, vníma niečo podobné ako čes. Rovnaké to bolo u mňa. V tom čase sme reprezentovali iba dvaja hráči zo zahraničia, zvyšok hrával na Slovensku. Samozrejme, tým pádom sa na mňa zvyšovali nároky. Čakali odo mňa viac, to je dôvod, prečo mi to nevyšlo aj ďalej. Nikdy som nebol líder, ktorý by vynikal nad ostatnými."

Na Slovensku si okrem Podbrezovej obliekal aj dres Senice. Paradoxne, debut v najvyššej súaži prišiel proti Spartaku.
"Presne tak. Vtedy som nahral aj na gól. Bolo to pekné obdobie, ale nedokázal som sa výraznejšie presadi do základnej zostavy. Nastupoval som na desa až pätnás minút. ahalo sa to so mnou dlho, aj počas minulej sezóny, v druhej lige, to bolo pre mňa frustrujúce. Nemal som stabilnú pozíciu."

Minulá sezóna bola, z pohžadu juniorky, zaujímavá. Napriek tretiemu miestu ste sa na jar nedokázali zachráni. Čím si to vysvetžuješ?
"Prvý polrok sme mali vežmi dobrý tím, čo sa odzrkadlilo najmä na ihrisku. Bojovali sme jeden za druhého a vďaka tomu vybojovali historicky najvyššie umiestnenie. Po zime sa káder obmenil, prišlo veža nových hráčov. Odišli nám kvalitní futbalisti, čo bol problém. ažko sa mi to hodnotí, zlomový duel prišiel s Pohroním a ten nám nevyšiel. Všetci sme boli z toho, samozrejme, smutní. Výborná jeseň a nakoniec zostup."

V Spartaku si, spolu s Magdolenom a Juhásom, zotrval. Prirástlo ti to tu k srdcu?
"Všetko tu poznám, nemal som dôvod odchádza. Ak by som išiel, napríklad do druhej ligy, opä by som začínal od začiatku. Tréner Ekhardt ma trochu poznal, chodil na naše zápasy. Zostal tu Marek Ujlaky. Tím sa síce znovu budoval, ale zvykol som si tu. Určite mám k tomuto klubu sympatie. Tým, že som zostal, nič nestratím. Chcem si vyskúša, ako budem reagova na všetky odohraté zápasy. Takú sezónu som ešte nemal. Potom uvidím, či sa môžem posunú ďalej. Natrénoval som milión hodín, no hra stretnutie je niečo iné. Ak by som už nenapredoval, potom to nemá význam."

V aktuálnom kádri patríš k najskúsenejším hráčom. Dôkazom toho je i kapitánska páska na tvojom žavom rukáve. Už si sa do novej pozície vžil?
"Je to pre mňa premiéra. By kapitánom nie je jednoduché. Sú to prepojené nádoby – kapitán, hráči a tréner. Keď chce niečo rieši, tak cezo mňa. Učím sa každým súbojom. V dorastoch i žiakoch som sem tam pásku mal, ale pri mužoch je to niečo úplne iné."

Dokážeš na svojich spoluhráčov zdvihnú hlas?
"Určite, dokážem. Teraz to aj potrebujú. Prišlo k nám veža mladých chalanov z dorastu. Stále si na mužský futbal nezvykli. Žijú v takom dorasteneckom, kde sa nehrá až tak do tela. Z Nemšovej sa proti nám postavili dvojmetroví chlapi, tam treba hra úplne inak. Odzrkadlilo sa to na výsledku."

Novú skúsenos prežívaš aj na poste stopéra. Mám pravdu?
"Áno, je to pravda. Pôvodne som do Trnavy prichádzal posilni ofenzívu. V jednom dueli sa zranil Hrebík, tréner sa ma tréningu spýtal, či zvládnem pravého obrancu. Povedal som, že s tým nemám problém. Hrával som tam. Stopér je ale oveža ažší post. Súboje tam vyznievajú inak, futbalista má loptu na kopačke častejšie. Zvykám si, aj do hlavičiek musím chodi iným štýlom a získava loptu, nie ju, ako útočník, predlžova. Priznám sa, že na pravom obrancovi sa mi páčilo. Mohol som si dovoli viac, aj ofenzívny výpad."

Aké najväčšie rozdiely vnímaš medzi treou a druhou ligou?
"Vežký rozdiel medzi nimi nie je. Iba ten, že žiadny tím sa nepozerá na juniorku ako béčko Spartaka. Mužstvo berú ako Trnavu a dokážu sa na ňu poriadne vyburcova. Rozdiel je ale určite v kvalite hráčov. Tí najlepší hrajú najvyššiu súaž."

Ako sa ti pozdáva štart v tretej lige?
"ažko sa mi hodnotí, keďže máme oveža menej bodov akoby sme, podža predvedenej hry, mali ma. V každom stretnutí sme boli minimálne vyrovnaným súperom. Nevyužité šance nás stáli veža bodov. Na druhej strane, dostávame góly po individuálnych chybách, na čo by sme si mali dáva väčší pozor. Väčšina chlapcov, ako som povedal vyššie, hrá za mužov prvú sezónu. Musíme sa len zlepši."

Aktuálne aháte nepríjemnú sériu troch duelov bez víazstva. Čím si to vysvetžuješ?
"Je to dôsledok neskúseného, mladého tímu. Do zápasu nastúpime nekoncentrovaní a ahá sa to s nami celý polčas. Po zmene strán hráme na jednu bránu, no nevieme si vypracova príležitos, keď áno, nepremieňame ich. Na našej útočnej hre musíme zapracova. Nie je to iba o jednom hráčovi, ale o celom tíme."

aktuálne na spartak.sk