Filip Tomovič: Návrat neľutujem, kto v Trnave vyrastie, má trnavské srdce

Filip Tomovič: Návrat neľutujem, kto v Trnave vyrastie, má trnavské srdce

Všetky cesty vedú do Ríma! Inak to nie je ani v prípade 23-ročného Filipa Tomoviča, ktorý sa z českej ligy vrátil v lete domov. Medzi poslednými stihol vyrásť s loptou na ulici, aby sa neskôr tešil so spoluhráčmi z dorasteneckého titulu majstra Slovenska. V rozsiahlom rozhovore sa Filip rozrozprával o svojich skúsenostiach, volaniu domov, aktuálnej situácii v juniorke, ale i túžbe vybojovať si príležitosť v hlavnom mužstve Spartaka Trnava.

Ako sa Filip Tomovič dostal k futbalu?
"U nás na Linčianskej sme futbal hrávali každý deň pred panelákom. Prišlo to samé. S otcom som si denne kopával. Po škole som prišiel, zahodil tašku a utekal von za loptou. Dnešné decká také nie sú, som rád, že mám za sebou normálne detstvo (úsmev)."

Z rovnakého miesta pochádza aj kapitán Spartaka Martin Mikovič. Nehrávali ste spolu na ulici?
"Miki je z druhého konca, veľmi sme sa vonku nestretávali. Je to správny kapitán. Potešila ma správa o tom, že si ho kabína zvolila. Raz by som si s ním určite chcel v áčku zahrať."

Vyšiel si z generácie, ktorá získala dorastenecký titul. Ako si na to obdobie spomínaš?
"Vybral si nás tréner Malatinský. Boli sme naozaj dobrý ročník. Hrali sme spolu od prípravky až do dorastu. Mužstvo bolo vyvážené, tréner nás vedel namotivovať a v tíme vládla disciplína. Titul sa nám podarilo vyhrať s veľkým náskokom."

V tom čase si sa objavil aj v reprezentácii, užil si si ju?
"Zahral som si na turnaji v Portugalsku a po ňom ešte v niekoľkých zápasoch za pätnástku. V osemnástke som neskôr figuroval už iba ako náhradník. Bola to v podstate prvá kategória, celoštátny výber hráčov. Bol to veľký zážitok, mal som možnosť vidieť Portugalsko. Dovtedy som maximálne šiel na vonkajší zápas do Piešťan (smiech). Škoda, že zrazov nebolo viac."

Následne ste dokázali juniorke vybojovať druhú ligu...
"Presne tak. Až na Habánka, ktorý dostal šancu v áčku, sme sa všetci presunuli do juniorky. Tretia liga bola pre nás výbornou skúsenosťou. Pracovali sme pod trénermi Zelenským, Ekhardtom a Bartošom. Každý jeden nám niečo dal."

Zo Spartaka smerovali tvoje kroky do Senca, kde si strávil dve sezóny. Aké boli?
"Vydarená bola iba prvá. Hrali sme v prvej šestke kvalitné zápasy, v ktorých som pravidelne nastupoval. V druhej to začalo finančne škrípať, veľa hráčov odišlo a začalo sa to rúcať."

Senec bol pre teba potrebným impulzom?
"Áno. Páčilo sa mi tam. Mali sme k dispozícii kvalitné podmienky pre tréning, ale i pekný štadión. Ako som spomínal, pravidelne som nastupoval, takže v tomto problém nebol. Futbalovo som tam povyrástol."

Ako bývalý hráč asi nemáš radosť z toho, kam sa klub dopracoval (presunuli sa do Gabčíkova, pozn.)...
"Určite nie. Je to obrovská škoda. Klub s výborným zázemím, k tomu bohaté mesto a takto to dopadlo."

Ďalšie kroky si nasmeroval do českého Třínca. Prečo si sa rozhodol pre českú ligu?
"Mal som záujem pokračovať v prvej lige či už by to bolo u nás alebo v Česku. Prišla ponuka z Třínca, pre ktorý som sa rozhodol. Druhá liga je tam kvalitná, finančne, ale i úrovňou. A oproti našej aj profesionálnejšia. Erik Ujlaky, ktorý ju hral, by súhlasil, že je fyzicky náročnejšia."

Z individuálneho pohľadu to ale asi nebol vydarený angažmán, mám pravdu?
"To je pravda. Odtrénoval som prípravu, no v prvých kolách šanca neprišla. Až neskôr, kedy som sa najprv musel adaptovať na iný štýl futbalu. Žiaľ, zastavilo ma zranenie zadného stehenného svalu. Keď som sa vrátil späť, Třínec sa zachraňoval v lige, na hráčov boli tlaky. Tréner veril skúsenejším."

V lete si neodolal ponuke vrátiť sa domov. Váhal si vôbec?
"Absolútne. Z Česka som chcel odísť. Telefónom ma oslovil tréner Šarmír. Stretli sme sa a jeho ponuku som prijal. Teším sa z návratu, neľutujem. Prvú šestku musíme udržať."

Nebol si jediný, kto sa vrátil. Potvrdilo sa pravidlo, že futbal vie byť nevyspytateľný?
"Myslím si, že áno. Kto v Trnave vyrastie, má trnavské srdce. Všetkých nás to sem ťahá. Všetci sa sem s radosťou vrátime či už som to ja, Bališ alebo Erik Ujlaky."

Zmenilo sa v klube niečo počas toho, ako si získaval skúsenosti mimo Spartak?
"Vymenilo sa hlavne veľa trénerov. V kabíne sme sa v podstate stretli rovnakí chalani, ale už sme skúsenejší a vyzretejší. Slávia zostala taká, akú si ju pamätám z prípravky. Zápasy nehrávame na hlavnom štadióne."

V Senici dostal po prvý raz šancu v áčku Oliver Janso. Neváhali ste ho prísť podporiť. Ako funguje kabína?
"Samozrejme. V tomto absolútne problém nie je. Sme kamaráti, vieme si povedať aj negatívne slová. Partia si sadla dobre, naozaj si rozumieme."

Návrat domov berieš ako malý reštart?
"Skôr to beriem z toho pohľadu, že môžem
pravidelne hrať. Po ťažkom polroku som sa rozohral. Na druhej strane je tu veľká motivácia, chcem skúsiť zabojovať o štarty v hlavnom mužstve."

Na dvere áčka už svojimi výkonmi pomaličky klopeš...
"Každý mi hovorí, že stále klopem, no nikto mi neotvára (smiech). Bol by som rád, keby sa mi podarí presadiť sa v áčku."

Pod trénerom Karhanom dostáva príležitosť čoraz viac odchovancov. Ako to vnímaš?
"Je to pozitívne a lepšie ako keby tu majú hrať zahraniční hráči, ktorí nemajú ku klubu žiadny vzťah. Chalani, ktorí vyšli z liahne Spartaka, pre nich je to česť. Cítime všetci väčšiu šancu."

Po príchode si sa rýchlo stal jedným z ťahúňov mužstva. Na svojom konte máš päť gólov. Cítiš sa v hernej pohode?
"Veľa robí kolektív. Pomáha, že si rozumieme. Herne mi to tu však sedí viac ako v Česku. Hráme kombinačný futbal, tréner mi našiel výborný post, takého defenzívnejšieho záložníka. Som spokojný."

Nedávno juniorka ťahala jedenásť zápasovú sériu bez prehry. Čo bolo za tým?
"Museli sme sa len zohrať. Letná príprava netrvala dlho, bolo tu veľa nových hráčov. Po dvoch alebo troch zápasoch sme si sadli, herne sa zlepšili. Vyhrali sme zápasy a išlo to ľahšie. Boli sme na tom mentálne lepšie ako na začiatku."

Každá séria sa raz skončiť musí a rovnako to je aj vo vašom prípade...
"Bohužiaľ, bolo to zapríčinené aj tým, že veľa hráčov išlo do áčka a nedokázali sme ich dostatočne nahradiť. Musíme sa naštartovať na ďalšiu vlnu. Verím, že posledné dva zápasy zvládneme. Futbal je hlavne o hlave a až potom nohách. Mužstvo sme stále to isté ako počas série, okrem dvoch, troch chalanov, ktorí sú vyššie. Určite to zvládneme."

Počas dlhej série ste nelietali v oblakoch?
"Vôbec. Krotili nás výsledky tabuľkových susedov, pretože napriek výhram sme nemali takmer žiadny náskok. Všetci prakticky vyhrávali s nami. Myslím si, že k žiadnemu uspokojeniu neprišlo."

Vďaka sérii ste dokázali vybojovať pre juniorku historicky najlepšie umiestnenie v druhej lige, chvíľu ste boli dokonca prví. To je asi príjemné, však?
"Samozrejme. Všade sa o nás písalo. Mrzí nás, že sme to nedotiahli ďalej a formu nenačasovali ešte lepšie."

Čakajú vás posledné dva jesenné súboje. Cieľ je jasný?
"Určite, chceme vyhrať. Dôležité bude získať tri body teraz v nedeľu a pozitívne naladení ísť o týždeň do Banskej Bystrice."

Stále si mladý, máš len 23 rokov. Aké sú tvoje ciele do budúcnosti?
"Chcel by som si pripísať nejaké tie ligové štarty za hlavné mužstvo, bolo by to najkrajšie v Trnave. Keď sa to nepodarí tu, musím ísť ďalej. Určite sa chcem baviť futbalom a aj sa ním živiť čo najdlhšie."

aktuálne na spartak.sk