Erik Ujlaky: Juniorke som neváhal pomôcť, šancu do áčka si chcem vypýtať výkonmi

Erik Ujlaky: Juniorke som neváhal pomôcť, šancu do áčka si chcem vypýtať výkonmi

Meno Ujlaky je fanúšikom Spartaka veľmi dobre známe. Po tom, čo Marek ukončil kariéru, držia v rodine vztýčenú futbalovú zástavu jeho bratranci. Erik sa do malého Ríma vrátil v lete z druhej českej ligy. V rozsiahlom rozhovore sme sa obzreli za jeho kariérou, skúškou v slávnom Lyone, ale i aktuálnej situácii v juniorke.


Erik, pochádzaš z futbalovej rodiny, futbal bol teda u vás vždy číslo jeden?

"(Úsmev). No jasné, odmalička ma k nemu ťahal najmä otec. Pôsobil v nižších súťažiach, sledovali sme ho. V štyroch rokoch som začal hrať za prípravku v Zelenči. Samozrejme, chodili sme sa pozerať na každý jeden domáci zápas bratranca Mareka. Tešil som sa na ne. Mal som päť rokov a na štadión som chodil v drese s menom Ujlaky. Bol som hrdý. Nebolo o čom, futbal vyhral."

Mať v rodine legendu nielen trnavského, ale i slovenského futbalu, to musí byť veľká motivácia?
"Presne tak. Od začiatku bolo mojim snom hrať za Spartak. V tých časoch chodilo viac ľudí, atmosféra bola iná. Videl som sa na ihrisku za A tím, bohužiaľ, zatiaľ sa mi to nepodarilo. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť."

Svoju kariéru si odštartoval veľmi sľubne. V pätnástich rokoch si odišiel do Sparty Praha. Ako si na to spomínaš?
"Vyhliadli si ma v Portugalsku na reprezentačnom turnaji. Absolvoval som, úspešnú, týždňovú skúšku. Strávil som tam päť rokov. Medzitým som rok hosťoval v Spartaku. Bolo to pekné obdobie, na ktoré budem vždy rád spomínať. Nie každému sa podarí hrať za Spartu."

Hrával si v béčku, s áčkom iba trénoval. Bolo náročné presadiť sa?
"Ročník 92 bol v tej dobe najsilnejší za posledné roky v Sparte. Béčko sa neskôr zrušilo, vytvorila sa juniorská liga. Bolo to náročné, keď som prišiel, hrával som s o rok staršími hráčmi. V doraste hral z jednej strany Krejčí, z druhej Kadeřábek. Je to tam špeciálne. Príležitosť dostane skôr odchovanec ako Slovák. Odišiel som na hosťovanie do Trnavy."

Medzitým si pravidelne nastupoval za reprezentáciu. Na jednom turnaji v Rakúsku si ťa vyhliadli skauti Lyonu. Ako si to vnímal?
"V tej dobe som bol kapitán reprezentácie. Všimli si ma v zápase proti Francúzku. O mesiac na to sme hrali u nich kvalifikáciu, kde ma opäť sledovali. Pár dní na to prišla pozvánka na Spartu. Spolu s otcom sme tam boli týždeň. Chceli si ma nechať, museli sme počkať na dohodu medzi klubmi. Žiaľ, dodnes neviem, prečo sa nedohodli. Mal som iného manažéra, cez ktorého sa to riešilo. Možno aj to bol problém."

S odstupom času to stále mrzí?
"Určite ma to mrzí. Doteraz neviem, na čom to stroskotalo. Keby som ako sedemnásť alebo osemnásťročný hrával v Lyone, moja kariéra by sa asi uberala iným smerom. Ľahšie by som sa dostal do sveta."

Ďalšie príležitosti na popredný zahraničný angažmán už neprišli?
"V devätnástich rokoch si ma zavolal na skúšku Salzburg. Bolo to po hosťovaní v Trnave. Problém bol v tom, že na súpiske mohli mať iba troch legionárov. Ja som bol piaty. Keby som zostal, zahraniční hráči sa rotovali, niektorí nesedeli ani na lavičke. Zvolil som návrat do Sparty."

V tých časoch ti plány skrížilo aj zranenie. O čo išlo?
"Veru, áčko Spartaka Trnava mi ušlo pomedzi prsty. Jesennú časť som dohral za devätnástku. Od januára som mal byť v kádri áčka. Na prvom tréningu som si na umelej tráve natrhol väzy v členku. Dva mesiace bez futbalu, zabrzdilo ma to. S mužstvom som neodcestoval na sústredenia do Piešťan a Turecka. Ťažko sa mi do toho dostávalo, opäť som bol v juniorke a sem-tam devätnástke."

Ligová nádej prišla v podobe Dunajskej Stredy. Ako hodnotíš pôsobenie na Žitnom ostrove?
"Prvý polrok nebol ľahký. Klub mal finančné problémy a zarezonovala najmä korupčná aféra. Ružové to naozaj nebolo. Našťastie, prišiel pán Világi, ktorý toho veľa zmenil. Mužstvo sa obmenilo a začali sme vyhrávať. Veľa ľudí neverilo, že sa zachránime. Nám sa to podarilo. Nasledujúci rok a pol bol skvelý."

Keď spomínaš korupčnú aféru, tušil si, že tvoji spoluhráči také niečo robia?
"Vôbec, nie. Dozvedeli sme sa to z médií. Mali sme tréning a tí hráči naň neprišli, nevedeli sme prečo. Nebolo to príjemné. My ostatní sme sa na ihrisku mohli aj zblázniť, aj tak sa prehralo. Inkasovali sme množstvo gólov. Po každom zápase som chodil domov smutný. Premýšľal som, čo sa to deje."

V priebehu dvoch sezón si v drese DAC odohral takmer šesťdesiat zápasov. Na čo najradšej spomínaš?
"Na jarnú časť, v ktorej sme sa zachraňovali. Bola tam obrovská eufória, všetci si to užívali. Za pôsobenia trénera Mikuláša Radványiho to bolo skvelé. Po ňom prišiel Tomislav Marič, ktorý ma odstavil."

Paradoxom je, že premiérový ligový zásah si strelil do siete Trnavy...
"(Smiech). Spomínam si, ako som si pred zápasom hovoril, že by mi to tam mohlo konečne padnúť. Aj tréner Radványi mi prízvukoval, že som sa ešte nepresadil a teraz je najvyšší čas. Veď liga bola v polovici. Bol to krásny moment, na ktorý nezabudnem. Na prvý gól sa nezabúda a hlavne, keď ho futbalista strelí doma."

Nebol by krajší v drese Spartaka Trnava?
"Určite by bol! Bohužiaľ, vtedy som to nedokázal ovplyvniť."

Z Dunajskej si sa presunul do druhej českej ligy. Splnil Frýdek-Místek tvoje očakávania?
"Nebolo to veľmi príjemné. Liga je súbojová, na čo ja príliš nie som. Nevyhovovalo mi to tam. Vytvorili sme akurát skvelú partiu. Frýdek-Místek bol pre mňa istota. Vybral si ma tréner Radványi, s ktorým som si rozumel. Nemusel som absolvovať žiadnu skúšku."

Počas všetkých angažmánov si v kútiku duše dúfal, že príde ponuka na návrat domov?
"Hlavne po tej vydarenej časti v Dunajskej Strede, keď sa mi podarilo na Štadióne Antona Malatinského skórovať. Po zápase som dúfal, že by sa o mňa mohli funkcionári Spartaka zaujímať. Vôbec som nečakal, že sa mi to podarí z Frýdku-Místku. Oslovil ma tréner Šarmír, či by som nemal záujem pomôcť chalanom vybojovať prvú šestku. Neváhal som."

V podstate si opäť krôčik od hlavného mužstva. Vnímaš to ako veľkú príležitosť?
"(Úsmev). V juniorke hrajú dobre aj iní chalani. Je to len krok, áno, ale zároveň je to ďaleko. Keby sa mi darilo herne aj strelecky, potom na to môžem myslieť. Šancu si chcem vypýtať výkonmi na ihrisku."

V juniorke sa zišla výborná partia. Ťaháte deväťzápasovú šnúru bez prehry. Užívaš si to?
"Je to príjemné, úvod nám nevyšiel podľa predstáv. Atmosféra nebola ideálna. Víťazstvami všetko stúpa."

Mnohí možno ani netušia, že Erik Ujlaky chodí vo voľnom čase rád na ryby. Mám pravdu?
"Áno. Na ryby chodím s otcom alebo bratom. Kamarát je rybár, otvorili sme si firmu. Predávame rybárske oblečenie."

aktuálne na spartak.sk